JÁN KOŠKA OSOBNE AJ NEOSOBNE

 

Uverejňujeme úryvky zo spomienok Doc. Igora Hochela, PhD. Ján Koška osobne aj neosobne, uverejnené v spomenutej   publikácii 

Pomerne presne viem určiť, kedy som sa zoznámil s Jánom Koškom. Bolo to v októbri 1972, v čase, keď som na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského spolu s mojimi piatimi kolegyňami začínal štúdium slovenčiny a bulharčiny. Na rozvrhu sme mali napísané Literatúra národného obrodenia Bulharska a jeho meno s príslušnými titulmi ako vyučujúceho. Keďže sme začínali, boli sme plní očakávania, zvedaví na každého pedagóga.

S malým meškaním sa zjavil muž, ktorý svojou pomerne robustnou postavou a výraznou tvárou s modrými očami, lemovanou hustou čiernou bradou, pôsobil impozantne. Keď však prehovoril, vyvolal skôr dojem plachosti. Neskôr, keď sme sa už zoznámili s prvými predstaviteľmi bulharského národného obrodenia, prezreli si niektoré ich fotografie či portrétne kresby, vravievali sme si, že vyzerá, akoby bol jedným z nich. Ako inak, prirovnávali sme ho najmä k Christovi Botevovi – a to sme ešte nevedeli, že píše aj básne.

Prednášky Jána Košku, ktorý vyučoval bulharskú literatúru externe, lebo kmeňovo bol pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV, boli zaujímavé, a to preto, lebo dokázal kombinovať odbornosť s potrebnou mierou popularizačného prístupu.

Za jeho svojským prejavom sa ukrývalo hlboké poznanie, podopreté nielen štúdiom odborných prác bulharských literárnych vedcov, ale aj o vlastné bádanie a uvažovanie.

A tak som postupne zistil, že má už vydané tri básnické zbierky (Snívanie o zbraniach, Oheň s bukmi, Prírodniny), reportážno-beletristickú knihu Slnečná Marica a za sebou aj niekoľko významných prekladov z bulharskej literatúry, ako aj čerstvo vydanú prvú knižnú monografiu Bulharská básnická moderna. 

Ján Koška sa počas svojho života stal vedúcou osobnosťou slovenskej bulharistiky. Ako prekladateľ sa venoval tlmočeniu prózy, poézie i dramatických textov. Slovenským čitateľom sprostredkoval celý rad diel významných tvorcov bulharskej národnej literatúry. Spomeňme ilustračne niektoré mená: Christo Botev, Ivan Vazov, Pejo Javorov, Petko Todorov, Atanas Dalčev, Emilijan Stanev, Nikolaj Chajtov, Jordan Radičkov, Pavel Matev, Ivajlo Petrov, Vasil Popov, Georgi Mišev... Jeho prekladateľskú metódu a vlastne aj výsledky prekladateľskej činnosti charakterizujú tri základné princípy:  dokonalá znalosť celého autorovho diela (nielen sprístupňovaného textu), všetkých vývinových súvislostí, ale aj kultúrnych, historických a spoločenských kontextov; zodpovedný prístup k recepcii originálu a vynikajúca znalosť slovenčiny, nesmierne bohatá slovná zásoba, rozvinuté nadanie pre prácu s jazykom. Niektoré jeho preklady sú skutočnou jazykovou lahôdkou.

Napísal celý rad doslovov k prekladom svojich kolegov – bulharistov, ktorých okruh sa, žiaľ, v posledných rokoch veľmi zúžil. 

Pri písaní prvej odbornej monografie Bulharská básnická moderna sa Ján Koška mohol oprieť len o výsledky výskumu bulharskej literárnej vedy, vychádzal však predovšetkým z vlastného interpretačného čítania básnikov, ktorí zanechali vo vývine bulharskej literatúry jednu z najvýraznejších stôp. Koškova kniha ale neponúka len nové interpretácie už známych javov, je aj úspešným pokusom o systematický výklad básnického diela najvýznamnejších osobností moderny, ich vzájomných súvislostí a prepojení, ako aj všetkých dôležitých kultúrnych a spoločenských kontextov. Nie je to náhoda, že dielo je veľmi vysoko cenené aj v samom Bulharsku.

V monografii Slovenské literárne pohľady na bulharský juh sa Ján Koška pohybuje už na teritóriu literárnych vzťahov.

Prácou Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826 – 1918) Ján Koška organicky nadväzuje na svoju predchádzajúcu monografiu. Podáva ucelený výklad slovensko-bulharských literárnych kontaktov v časoch vyvrcholenia národného obrodenia.

Výskum literárnych vzťahov dvoch národov Ján Koška zavŕšil prácou Recepcia ako tvorba s podtitulom Slovensko-bulharské literárne vzťahy (1826 – 1989). Autor sa v nej jednak vracia k predchádzajúcim témam, pričom ich dopĺňa o nové zistenia, a jednak sa venuje celému radu otázok, týkajúcich sa novších období vzájomných vzťahov.

Ján Koška bol vynikajúci a nesmierne pracovitý prekladateľ a literárny vedec, neraz zohrával rolu priekopníka. Na poli našej bulharistiky vyoral brázdu, ktorú nezavejú ani divoké vetry stále sa zrýchľujúceho času.