P R O G R A M

január 2009

Výstavná sieň je otvorená:
pondelok - piatok: 10.00-12.00, 13.00-17.00

Do 09.01.2009, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Pokračovanie výstavy Vyselektovaná príroda Antona Terzieva a Kati Damianovovej - Terzievovej.

12.01.2009, 18.00 h, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Vernisáž výstavy Miroslava Radeva - olejomaľba.
Výstava potrvá do 09.02.2009.

14.01.2009, 17.00 h, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Premietanie bulharského hraného filmu* Ježkovia sa rodia bez pichliačov, čiernobiely,1970, 84 min.

Scenár: Bratia Mormarevovci
Kameraman: Krum Krumov
Hudba: Petar Stupel
Hrajú: Petar Pejčev, Nejko Nejkov, Ivajlo Džambazov, Andrej Slabakov, Dimitar Conev, Dimitar Panov a i.

21.01.2009, 17.00 h, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Premietanie bulharského hraného filmu* Ôsmy, čiernobiely, 1969, 107 min.

Scenár: Todor Manov, Petar Christov-Vedrin
Réžia: Zako Cheskia
Kameraman: Georgi Georgiev
Hudba: Milčo Leviev
Hrajú: Georgi Georgiev- Gec, Nikola Anastasov, Meglena Karalambova, Stojčo Mazgalov, Anton Gorčev, Džoko Rosič, Petar Pejkov a i.

* Filmy sú v bulharčine s prekladom.

Do 09.01.2009, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Pokračovanie výstavy Vyselektovaná príroda Antona Terzieva a Kati Damianovovej - Terzievovej.

12.01.2009, 18.00 h, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Vernisáž výstavy Miroslava Radeva - olejomaľba.
Akad. maliar Miroslav Radev sa narodil 12.01.1952 v Prahe, kde jeho rodičia pracovali na Bulharskom veľvyslanectve. R. 1970 ukončil štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Sofii. R. 1980 ukončil štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na Slovensku vystavoval v Košiciach, Bratislave, Prešove, Hornom Smokovci, v Bulharsku - v Sofii a v Starej Zagore. Taktiež vystavoval v Prahe, Berlíne, Lipsku, v Havane a Jakarte.

“Výtvarné umenie je reč, ktorou možno zdeliť zložité záchvevy duše iným dušiam. Nie je to ale priame zdelenie. Duše komunikujú neznámym jazykom. Výtvarné umenie je známe. Je to reč sprostredkovaná. Cez rozum a emócie.
Oči vidia zobrazené predmety. Rozum sa pýta, prečo sú zobrazené a aký je medzi nimi vzťah. Skúsenosti potvrdia emocionálny náboj skrytý v metafore, empatia podnieti lásku a láskou je duša pohladkaná. Tak dochádza ku komunikácii duší prostredníctvom výtvarného umenia.
Výtvarné umenie je okrem iného aj vedeckou metódou, ktorou možno skúmať viditeľný a neviditeľný svet. Kompozícia nás učí, že všetko musí mať pevný základ. Svetlo a tieň poukazujú na dualitu sveta a že nič nemôže byť bez toho druhého. Teplé a studené farby hovoria o jednote protikladov a priestor - o relativite pojmov, o ilúzii potrebnej pri vytrvaní. Symbol a metafora - o spájaní totožného v rôznosti. Abstrakcia aktivuje archetypy zdedených emócií.
Aj obraz, ktorý sa nám nepáči je užitočný, pretože pôsobí ako katalyzátor emócií a ukazovateľ smeru, ktorý nie je náš.
Pri konzumovaní obrazu by sme mali brať na zreteľ, že krása je v pravdivosti a úprimnosti.
Obraz je múdrejší ako jeho autor, pretože nie je len on jeho tvorcom. Obraz je priesečníkom medzi minulosťou a budúcnosťou. Minulosťou, pretože každý výtvarník, napriek vlastnému rukopisu je konglomerátom vplyvov všetkých umelcov všetkých čias, ktorých obdivoval. Budúcnosťou, pretože jeho múzami sú jeho obavy, túžby a modlitby, ktorými pretrváva v súčasnosti.
Samotná existencia a podoba výtvarného umenia hovoria o stave medziľudských vzťahov, o národných preferenciách hodnôt, o jednote ľudstva a univerzálnosti emócií.
Nakoniec obraz je sakrálnym predmetom, pretože umelec reprezentuje určité spektrum obyvateľstva, ktorý uctieva božstvo na úrovni svojho poznania. A trh s umením hovorí o stave ekonomiky v krajine”.
Miroslav Radev

14.01.2009, 17.00 h, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Premietanie bulharského hraného filmu Ježkovia sa rodia bez pichliačov, čiernobiely,1970, 84 min.
Réžia: Dimitar Petrov
Scenár: Bratia Mormarevovci
Kameraman: Krum Krumov
Hudba: Petar Stupel
Hrajú: Petar Pejčev, Nejko Nejkov, Ivajlo Džambazov, Andrej Slabakov, Dimitar Conev, Dimitar Panov a i.

Námet: Tri novely : Znepokojujúci jav, Chuligáni a Darček sú filmovo spracované a majú čo povedať divákom rôznych generácií. Je to film o čarovnom, veselom a zábavnom svete detí (ježkov bez pichliačov), o ich túžbach a fantáziách. Na druhej strane je ale svet dospelých, ktorí chcú mať poslušné a unifikované detí, a nie individuality, ktoré tiež majú na svet a na dospelých svoj názor.
Na rozdiel od väčšiny filmov s detskou tematikou, ktoré v 50 a 60 rokoch minulého storočia  bulharský film produkoval a v ktorých dominovalo jednovrstvové pedagogické klišé a vyjadrovali typicky infantilný vzťah k detskému publiku, chápané len ako objekt opotrebovaných a fádnych ponaučení, film Ježkovia sa rodia bez pichliačov úplne rozdielnym spôsobom oslovuje detských divákov. Tento film nazrel novým spôsobom do detskej duše a ukazuje detský svet s humorom a vynaliezavo. Autori filmu ukazujú každodenný život, v ktorom sú detské bláznivosti, ale je aj skrytý dramatizmus vo vzťahu deti -dospelí. Poučenia prichádzajú nevtieravo, pretože sú ukázané s iróniou voči tradičnej poučovateľskej pedagogike. Tento film poukazuje aj na právo detí byť samými sebou - rozšafné, nepokorné a mazané alebo úprimné, ale so zmyslom pre úctu k dospelým. Zábavný námet a svieži humor priniesli filmu divácky úspech u mladšej generácie, ale aj u dospelých. 

21.01.2009, 17.00 h, BKI, Jesenského 7, Bratislava
Premietanie bulharského hraného filmu Ôsmy, čiernobiely, 1969, 107 min.
Scenár: Todor Manov, Petar Christov - Vedrin
Réžia: Zako Cheskia
Kameraman: Georgi Georgiev
Hudba: Milčo Leviev
Hrajú: Georgi Georgiev-Gec, Nikola Anastasov, Meglena Karalambova, Stojčo Mazgalov, Anton Gorčev, Džoko Rosič, Petar Pejkov a i.

Námet: Dej filmu sa odohráva počas druhej svetovej vojny. Bulharských protifašistických odbojárov presunuli lietadlom zo Sovietskeho zväzu na bulharské územie. Ôsmy z parašutistov nadviaže spojenie so svojimi miestnymi druhmi a založí partizánsku jednotku, ktorej sa stane veliteľom. Niekoľko partizánskych akcií je však vyzradených, čo navádza na myšlienku, že v jednotke je zradca. Partizánka Vena dostane za úlohu zlikvidovať plukovníka Gateva, na základe rozkazov ktorého boli terorizovaní partizánski pomocníci. Misiu však kvôli zrade nedokáže realizovať a príde o život. Dokáže Ôsmy objaviť a zneškodniť zradcu?
Na rozdiel od veľkého počtu bulharských filmov s protifašistickou tematikou, u ktorých hrdinovia sú mýtologizovani, film Ôsmy je skôr akčným filmom, v ktorom sa bazíruje viac na dynamike deja a atraktívnosti spracovania námetu, ako na priamom ideologizovaní. Námet je vybudovaný na dejovom napätí s neočakávanými zvratmi, v ktorých sa vyvíjajú zapletené situácie. Hrdinovia filmu sú vždy postavení do maximálne riskantných situácií, kde je ich záchrana a prežitie naozaj na vlásku. Jedna z filmových línií je láska, ktorá na krátky čas prerušuje tému zrady. Film je príznačný aj vynikajúcou hereckou interpretáciou Georgi Georgieva-Geca v roli partizánskeho veliteľa Ôsmy.