Antológia súčasnej slovenskej poviedky

Antológiu súčasnej slovenskej poviedky preloženú do bulharčiny krstil v slovenskom štýle známy spisovateľ Dušan Dušek. S prianím šťastnej cesty vložil do knihy nielen tri holubie pierka ako symbol, na ktorom má kniha letieť do sveta, ale aj lupienky bulharských ruží.

Krst knihy, ktorú vydalo velikotarnovské vydavateľstvo Faber,  sa konal 15. októbra v Bulharskom kultúrnom inštitúte. Antológiu zostavil vynikajúci expert súčasného literárneho života na Slovensku Braňo Hochel.  Do bulharčiny ju preložila Gergana Majerčáková.

Zborník prináša bulharskému čitateľovi to najlepšie zo súčasnej slovenskej poviedky od rokov 90. doteraz. Predstavuje spisovateľov nielen s rôznymi pohľadmi na svet  a rôznymi filozofiami, ale aj rôznymi jazykovými štýlmi a širokým spektrom naratívnych techník: Martin Kasarda, Peter Pavlac, Igor Otčenáš, Jana Beňová, Peter Krištúfek, Pavol Rankov, Juraj Šebesta, Vladimír Balla, Michal Hvorecký, Braňo Hochel, Monika Kompaníková a Karol D. Horváth.

Slávnosť otvorila riaditeľkou BKI Elena Arnaudová, ktorá privítala prítomných a vyzvala ich, aby si minútovým tichom uctili pamiatku prekladateľov bulharistov Jána Košku, Vieru Prokešovú, Emila Kudličku a prekladateľa z češtiny a slovenčiny Vaťa Rakovského, ktorí nás opustili v posledných troch rokov.
Medzi hosťami v sále inštitútu bol aj bulharský veľvyslanec Ognian Garkov, ktorý vysoko ohodnotil prezentovanú knihu.

Vydavateľ Neiko Genčev úprimne poďakoval komisii SLOLIA a Literárnemu informačnému centru v Bratislave za grant, ktorý podporil vydanie antológie. Vďaku vyslovil aj všetkým, ktorí sa na jej tvorbe podieľali, a tak spolu vytvorili „ďalší most medzi našimi dvomi kultúrami“. Financie z prezenčného predaja knihy venoval Bulharskému kultúrnemu inštitútu..

Prekladateľka Gergana Majerčáková sa podelila so svojimi  myšlienkami  a pocitmi,  ktoré ju sprevádzali pri preklade a vydaní knihy

V mene autorov sa prihovoril Igor Otčenáš, bývalý riaditeľ Slovenského kultúrneho inštitútu v Prahe, v súčasnosti pracujúci na Ministerstve zahraničných veci.

V antológii nájdeme aj tieto slová o Pavlovi Rankovovi: Rankovove prózy sú dôkazom toho, že dobré rozprávanie akosi navzdory kríze príbehov pokračuje: súčasne dokazujú, že môže byť aj nesmierne príťažlivé, môže oslovovať súčasníkov, obsahovať filozofické tajomstvo.  Prítomní súhlasili, že takéto alebo podobné slová možno povedať  aj o ostatných slovenských spisovateľoch, ktorých poviedky sú uverejnené v tomto zborníku.