Výstava STREDOVEKÉ DEDIČSTVO BULHARSKA na pôde Prešovskej university Аutori prejavu: Výstava sa organizuje pri príležitosti osláv 15. výročia založenia Katedry slavistiky na Filozofickej fakulte PU s podporou Bulharského kultúrneho inštitútu v Bratislave a Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity. V rámci rozličných kultúrnych programov, v období 2007 – 2009, výstava bola predstavená v Londýne (Veľká Británia), Ríme (Taliansko), Canberre (Austrália), Bratislave (Slovensko).
Autorom fotografií je Ivo Chadžimišev, predseda Bulharského fotografického združenia, a koncepcie – prof. dr. Aksinija Džurova, riaditeľka Centra slovansko-byzantského prieskumu Akademika Ivana Dujčeva na Sofijskej univerzite sv. Klimenta Ochridského, mediavistka, autorka množstva kníh o histórii umenia a kodikológii, jednou z nich je aj kniha Odkazy cyriliky, odhaľujúca význam cyrilského písma o rozmanitom a viacvrstvovom kultúrnom dedičstve Starého kontinentu, o kultúrnej identity Európy. Táto kultúrno-historická fotovýstava obsahuje 35 zlatých strán bulharskej stredovekej histórie a duchovnej kultúry v období VII. – XIX. storočia. Výstava predstavuje najranšie pamiatky pohanského Bulharska a pôvodného kresťanského obyvateľstva, ako aj emblémy bulharských stredovekých pamiatok zo t. zv. Zlatého storočia bulharskej kultúry, z obdobia Druhej bulharskej rysi a z Obrodenia Bulharska. Uvedené sú vzory rukopisov, architektúry, miniatúr, ikonového a freskového umenia, s ktorými sa bulharskí Slovania vpísali do veľkej rodiny Byzantskej civilizácie, prispievajúc do jej rozmanitosti počas storočí, ako aj samobytnosti SLAVIE ORTODOXA.
Do značnej miery fotovýstava oponuje dvom existujúcim mýtom. Prvý, že v Bulharsku nebol stredovek, druhý, že bulharský stredovek bol temný. Ukážky, predstavené na výstave odhaľujú v značnej miere podstatu a svetlo bulharskej stredovekej duchovnosti, ukazujú bohatstvo a starobylosť duchovnej histórie Bulharska. Mágia starobylého a rozmanitého Bulharska, odovzdaná cez fotografie Iva Chadžimiševa, odkrýva bohatú kultúru a duchovnosť Bulharska. Postupne sú uvedené úspechy v rozličných oblastiach kultúry. Výstavba a klenotnícke umenie predstavujú artefakty stredovekých bulharských hlavných miest Pliska, Veliki Preslav a Veliko Tarnovo. Rozvoj písomníctva a výtvarného umenia stredovekého Bulharska je ilustrovaný výpiskami z Vatikánskeho palimpsestu a Londýnskeho štvoroevanjelia cára Ivana Aleksandra, miniatúrami Manasievovej kroniky, ikonami z cerkví v Bojane, Arbanasy a Rilskom kláštore. Rad týchto zobrazení ukazuje vážne momenty z histórie stredovekého Bulharska, zo života bulharských panovníkov, dobročinnosti prvých Bulharov pri budovaní chrámov a kláštorov. Na niektorých freskách v Bojanskej cerkve i Arbanasy sa rysujú renesančné postupy a motívy bulharského stredovekého maliarstva. Ako celok fotovýstava ukazuje neznámu známu (z učebníc a monografií) duchovnú tvár Bulharska, s ktorou sa táto krajina vpisuje do duchovnej kultúry európskej krajiny. Na tomto mieste môžeme spomenúť, že z ukázaných pamätníkov stredovekého Bulharska sú predstavené objekty ako Madarský jazdec, Ivanovské skaly, Bojanská cirkev, Rilský kláštor, ktoré sú zaradené do programu UNESKA o ochrane svetového kultúrneho dedičstva.
|
