Obrazy akademického maliara Miroslava Radeva v Bulharskom kultúrnom inštitúte

Dňa 12. januára 2009 v Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave bola otvorená výstava obrazov bulharského výtvarníka, žijúceho na Slovensku akademického maliara Miroslava Radeva. Autor sa narodil v Prahe. R. 1970 ukončil štúdium na Strednej škole umeleckého priemyslu v Sofii. R. 1980 ukončil štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Na Slovensku vystavoval v Košiciach, Bratislave, Prešove, Hornom Smokovci, v Bulharsku - v Sofii a v Starej Zagore. Taktiež vystavoval v Prahe, Berlíne, Lipsku, v Havane a Jakarte.

Miroslav Radev je veľmi zaujímavý výtvarník. Jeho impresionistické obrazy s prevládajúcimi žltými a oranžovo-červenými tónmi pôsobia optimisticky a upokojujúco. Zobrazované zväčša biblické témy a mýty ukazujú pradávny počiatok ľudstva. Vernisáž, ktorá bola v deň narodenín autora poctil svojou prítomnosťou mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bulharskej republiky Ognjan Garkov, veľa Radevových kolegov zo študentských čias a neskôr, kolegovia a žiaci jeho manželky - známej herečky Tani Radevovej, Bulhari a priatelia Bulharska.
O tvorbe autora hovorila teoretička umenia Dr. Klára Kubíková a o atmosféru večera, na ktorom bolo viac ako 100 účastníkov a BKI praskal vo švihoch, prispeli vynikajúcou interpretáciou slovenských, českých a francúzskych šansónov hudobníci Alena Čermáková - vokál a Ivan Čermák - gitara.  

Udalosť zaznamenala televízia JOJ a Slovenský rozhlas. 19. januára.2009 STV 1 odvysielala interview s Miroslavom Radevom a Taňou Radevovou.

Veľa úspechov, Miro!

Dovolíme si citovať vzácne úvahy autora o výtvarnom umení:
“Výtvarné umenie je reč, ktorou možno zdeliť zložité záchvevy duše iným dušiam. Nie je to ale priame zdelenie. Duše komunikujú neznámym jazykom. Výtvarné umenie je známe. Je to reč sprostredkovaná. Cez rozum a emócie.

Oči vidia zobrazené predmety. Rozum sa pýta, prečo sú zobrazené a aký je medzi nimi vzťah. Skúsenosti potvrdia emocionálny náboj skrytý v metafore, empatia podnieti lásku a láskou je duša pohladkaná. Tak dochádza ku komunikácii duší prostredníctvom výtvarného umenia.

Výtvarné umenie je okrem iného aj vedeckou metódou, ktorou možno skúmať viditeľný a neviditeľný svet. Kompozícia nás učí, že všetko musí mať pevný základ. Svetlo a tieň poukazujú na dualitu sveta a že nič nemôže byť bez toho druhého. Teplé a studené farby hovoria o jednote protikladov a priestor - o relativite pojmov, o ilúzii potrebnej pri vytrvaní. Symbol a metafora - o spájaní totožného v rôznosti. Abstrakcia aktivuje archetypy zdedených emócií.

Aj obraz, ktorý sa nám nepáči je užitočný, pretože pôsobí ako katalyzátor emócií a ukazovateľ smeru, ktorý nie je náš.

Pri konzumovaní obrazu by sme mali brať na zreteľ, že krása je v pravdivosti a úprimnosti.
Obraz je múdrejší ako jeho autor, pretože nie je len on jeho tvorcom. Obraz je priesečníkom medzi minulosťou a budúcnosťou. Minulosťou, pretože každý výtvarník, napriek vlastnému rukopisu je konglomerátom vplyvov všetkých umelcov všetkých čias, ktorých obdivoval. Budúcnosťou, pretože jeho múzami sú jeho obavy, túžby a modlitby, ktorými pretrváva v súčasnosti.

Samotná existencia a podoba výtvarného umenia hovoria o stave medziľudských vzťahov, o národných preferenciách hodnôt, o jednote ľudstva a univerzálnosti emócií.

Nakoniec obraz je sakrálnym predmetom, pretože umelec reprezentuje určité spektrum obyvateľstva, ktorý uctieva božstvo na úrovni svojho poznania. A trh s umením hovorí o stave ekonomiky v krajine”.

Miroslav Radev