Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia

Cyrilské písomníctvo na Slovensku do konca 18. storočia

Prezentácia diel Slavistického ústavu Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied

 

            Dňa 11. júna boli v Bulharskom kultúrnom inštitúte predstavené knihy, venované Cyrilike a jej rozšíreniu na Slovensku do konca 18. storočia. Udalosť sa uskutočnila pod záštitou J. E. pani Jordanki Čobanovej, mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Bulharskej republiky na Slovensku. Odprezentované boli knihy – Liturgické jazyky v duchovnej kultúre Slovanov od Petra Žeňucha – Petra Zubka a kol., Pohľady do problematiky Cyrilskej písomnej tradície na Slovensku od Petra Žeňucha a kol., a Užhorodský rukopisný Pseudozonar. Pravidlá mníšskeho a svetského života z prelomu 16. – 17. storočia od Petra Žeňucha a spoluautorov Eleny V. Beľakovovej, Desislavi Najdenovovej, Petra Zubka a Šimona Marinčáka (vydania v rámci projektu APVV-14-0029).

„Užhorodský rukopis je zbierka obsahujúca 151 cirkevných kánonov o fungovaní cirkevno-duchovného a svetského života v kresťanskej spoločnosti a je predmetom podstatnej a dôkladnej vedeckej edície Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae V.“, povedal Prof. Dr. Václav Čermák, riaditeľ Slovanského ústavu AV ČR v Prahe.

2.jpg

            „S určitosťou môžeme povedať, že Konštantín a Metod sú osobnosti, ktoré spájajú bulharský a slovenský národ. Ešte za čias Veľkej Moravy vytvorili staroslovienske písomníctvo, vďaka čomu sú z európskeho hľadiska vnímaní ako autority a kultúrny most medzi východnou a západnou Európou“, povedala v svojom prejave veľvyslankyňa Čobanová.  Mons. Mariánovi Gavendovi udelila diplom Ministerstva kultúry Bulharskej republiky za prínos k šíreniu bulharskej kultúry za hranice. Mons. Marián Gavenda je rektor Kostola svätého Kríža v Devíne a už 9 rokov je hostiteľom zhromaždenia Bulharov a ich priateľov na Slovensku, venovanému pamiatke sv. Cyrila a Metoda.

            „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ – jeho pozemským výrazom je religiózny jazyk v jeho obrovskej rozmanitosti liturgického spevu, modlitby, vyznania a zvestovania. Spojovacím ohnivkom je písomnosť“, povedal prof. Dr. Peter Žeňuch v emočnom príhovore, venovanému úlohe cyrilského písomníctva na Slovensku do konca 18. storočia a prínosu bádateľov zborníkov. „Vznik a rozvoj cyriliky je spojený s najstaršou vrstvou byzantsko-slovanskej tradície na Slovensku a v Karpatoch, kde do dnešných dní môžeme ucítiť toto pravoslávne duchovné dedičstvo. Jej zostavenie je kultúrnym procesom, ktorý podporil a obohatil duchovnosť južných a východných Slovanov“, zdôraznil prof. dr. Žeňuch a dodal, že kniha je dlhoročným plodom komparatívnych výskumov Slovenska, Bulharska a Ruska.

            „Užhorodský rukopis je zbierka obsahujúca 151 cirkevných kánonov o fungovaní cirkevno-duchovného a svetského života v kresťanskej spoločnosti a je predmetom podstatnej a dôkladnej vedeckej edície Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae V.“, povedal Prof. Dr. Václav Čermák, riaditeľ Slovanského ústavu AV ČR v Prahe.

Medzi hosťami bola aj Dr. Elena V. Beľaková CSc. z Ústavu ruských dejín Ruskej akadémie vied, vedúca odborníčka vo výskumoch východoslovanskej cirkevnoprávnej rukopisnej tradície s uznaným prínosom za vedecké spracovanie textu Užhorodského Pseudozonara. Doc. Dr. Desislava Najdenova z Cyrilo-Metodského vedeckého centra Bulharskej akadémie vied, významne prispela svojím serióznym výskumom južnoslovanskej rukopisnej tradície, predovšetkým gréckeho prvotného zdroja Nomakánon Coteleria a jeho neskoršieho vydania.

6.jpg

Udalosti sa zúčastnili desiatky Bulharov zo Slovenska, diplomatov a univerzitných učiteľov ako aj Viktória Melamed, námestníčka veľvyslanca a splnomocnená ministerka Bulharskej republiky.

Ekumenický zbor predniesol cirkevno-slovanské spevy a bol ocenený hromadným aplauzom.

7.jpg
11.jpg
„Rád čítam“ od Krasimiry Drumevovej v Univerzitnej knižnici v Bratislave

„Rád čítam“ od Krasimiry Drumevovej v Univerzitnej knižnici v Bratislave

Emília Hrušíkova má 80 rokov

Emília Hrušíkova má 80 rokov