Noc literatúry 2024. Román Úkryt času Georgiho Gospodinova

Bulharský kultúrny inštitút sa 15. mája 2024 zapojí do podujatia Noc literatúry, ktorú tradične každoročne organizujú české kultúrne inštitúty vo všetkých európskych metropolách a ktoré spája kultúrne inštitúty európskej siete EUNIC a veľvyslanectvá krajín EÚ.

Tento rok sa na nej predstaví román Georgiho Gospodinova Úkryt času v slovenskom preklade Igora Hochela, 2024. Vydavateľstvo Ikar, Bratislava.

V  roku 2021 získala kniha Úkryt času Taliansku Európsku cenu Strega (Striga) a v roku 2023 prestížnu Medzinárodnú Bookerovu cenu. V roku 2023 sa Gospodinov stal prvým Bulharom, ktorý získal medzinárodnú literárnu Bookerovu cenu za svoj román.

Počas Noci literatúry čítajú každý rok známi a obľúbení slovenskí herci v pravidelných intervaloch od 18:00 do 22:00 úryvky z diel, tvorby príslušných krajín, preložených do slovenčiny.  BKI tento rok predstaví v romantickej stredovekej sále Teatro Colorato úryvok z oceneného románu Georgiho Gospodinova. Povinnosťou bulharskej kultúrnej diplomacie je prezentovať najväčšie úspechy nielen stredovekej bulharskej literatúry a bulharského jazyka, ale aj modernej literatúry, ktorá v poslednom desaťročí získala ocenenie na európskych a svetových literárnych fórach. Medzi ne patrí aj tento skvelý román, ktorý prorocky načrtáva túžby a falošné ilúzie našej doby. Podujatie sa koná je pod záštitou J. E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike, pána Vasila Petkova.

Georgi Gospodinov je jedným z najúspešnejších bulharských spisovateľov. Patrí do generácie tvorcov, ktorí vstupovali do literatúry až po roku 1989, teda v novej politicko-spoločenskej situácii, keď už vydávanie kníh nepodliehalo nijakej ideologickej či štátnej kontrole. Narodil sa 7. januára 1968 v Jambole. Vyštudoval Fakultu slovanských filológií Univerzity sv. Klimenta Ochridského v Sofii. Doktorandské štúdium absolvoval v Ústave literatúry Bulharskej akadémie vied, kde aj v súčasnosti pracuje. Okrem toho pôsobil a pôsobí ako redaktor viacerých literárnych časopisov. Je básnikom, prozaikom, scenáristom, esejistom, literárnym vedcom i dramatikom. Knižne debutoval v roku 1992 básnickou zbierkou Lapidárium. Jeho ďalšími básnickými zbierkami sú diela Čerešňa jedného národa (1996), Listy Gaustinovi ( 2003) a iné. Ako prozaik debutoval v roku 1999 románom Prirodzený román. Za svoj druhý román Fyzika smútku ( 2012) získal švajčiarsku Cenu Jana Michalského za rok 2016. Román Úkryt času vyšiel v roku 2020 а bol preložený do viacerých jazykov. Poviedky vydal v knihách A iné príbehy ( 2001), A všetko sa zmenilo na  Lunu (2013) a iné.

Svoju esejistickú tvorbu zhrnul v knihe Neviditeľné krízy (2013), je autorom úspešnej divadelnej hry D. J. (2003) a niekoľkých rozsiahlych literárnych štúdií.

Román Úkryt času je nepochybne postmoderný. Charakterizuje ho ironický kód ako základný tvorivý prvok textu, intertextualita a fragmentárnosť, zahmlievanie identity postáv, tematizácia samotnej problematiky písania. Román má dve základné dejové línie, ktoré sa prelínajú. Prvú tvorí budovanie a prevádzka kliník v minulosti, v ktorých by mali  ľudom s Alzheimerovou chorobou či demenciou prinavracať pamäť. Druhá opisuje udalosti, ktoré súvisia s referendom o minulosti – v ktorom majú občania európskych štátov rozhodnúť o tom, ktoré desaťročie v 20. storočí bolo pre ich vlať najúspešnejšie, a kedy  boli ľudia najšťastnejší a do ktorého desaťročia by sa chceli vrátiť.