V rámci Bienále ilustrácie Bratislava BIB 2015 sa od 06. do 11.09.2015 v Mojmírovciach konal aj BIB – UNESCO – Workshop „Albína Brunovského“ 2015. Účastníci semináru boli z Bulharska, Litvy, Indonézie, Lichtenštajnska, Iránu, Českej republiky, Ruska, Brazílie, Palestíny a Kolumbie. Bulharsko predstavoval mladý vizuálny umelec Boris Pramatarov. Seminár sa skladal z diskusií a tvorby na tému Premena pod vedením slovenského výtvarníka Igora Piačku.

Každá krajina, má svoju vlastnú tradíciu ľudových alebo autorských rozprávok, povestí, legiend a mýtov. Výtvarníci mali za úlohu vytvoriť 3 ilustrácie ku tejto téme a predstaviť ostatným účastníkom svoj príbeh, ktorý zobrazuje. Technika bola ľubovoľná – ceruza, pero, akvarel, gvaš, pastel, akryl…

Workshop skončil kolektívnou výstavou účastníkov.

Boris Pramatarov (1989) ukončil štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Sofii, kde získal bakalársky titul v odbore „Kniha a tlačová grafika“ a magisterský titul v odbore „Grafické umenie” na Kráľovskej akadémii umení v Gente (Belgicko). Špecializoval sa v odbore „Ilustrácia a grafický dizajn“ na Vysokej škole výtvarných umení „Sint Lucas“ (Gent) a na univerzite „Duksung“ v Soule, Južná Kórea. Bol jedným z desiatich finalistov na Medzinárodnom festivale komisku v Angoulême (2013) v kategórii “Mladé talenty”. Jeho projekt „Stroj na kocky“ bol publikovaný v albume časopisu „Ikonograf-Ateliér BD“. V roku 2011 bol finalistom súťaže pre ocenenie Raymonda Leblanca s projektom komiksu „Chvála na internete“ a zúčastnil sa výstavy finalistov v múzeu MUF v Bruseli (september 2011 – marec 2012). Mal šesť samostatných výstav v Sofii a Bruseli, je autorom štyroch kníh o umení: „Čerofobia“ (E² / L'Appât, Brusel, 2015), "Amigdala" (United Dead Artists, Paríž, 2013), "Dopelgenger" (Sofia , 2013) a "Moji démoni" (Sofia, 2012). Jeho ilustrácie boli zverejnené v "New York Times". „Postindustrial“ (2015) je jeho prvý animovaný film.

Organizátori: BKI Bratislava, BIBIANA – Medzinárodný dom umenia pre deti.