V rámci VI. ročníka Festivalu slobody, ktorý sa organizuje na Slovensku, aby pripomenul demokratické zmeny a vypočul hlas tých, ktorí majú prínos v boji proti neslobode, konala sa aj výstava bulharského sochára a umelca Nikolu Dikova. So svojou výstavou Kamenné srdcia hosťoval v priestoroch Divadla Malá scéna v Bratislave.

Renomovaný sochár sa narodil v roku 1951 a absolvoval Vysokú školu výtvarných umení Nikolaja Pavliča v Sofii. Je držiteľom mnohých domácich a zahraničných ocenení, členom výtvarných komisií a organizátorom umeleckých tvorivých dielní a sympózií. Svoje práce vystavuje doma a v zahraničí, mnohé sa nachádzajú v zbierkach bulharských galérií a v súkromných zbierkach v Bulharsku, Holandsku, Nemecku a Japonsku.

Zámerom prezentovaného cyklu je paradoxný – živý materiál, v ktorom sa stotožňuje život – srdce, je zobrazené prostredníctvom série kresieb, ktoré majú rozličné plastické charakteristiky. Základný metaforický obsah tohto anatomického orgánu tak odrazu nadobúda individuálny zmysel a psychologickú náplň. Na niektorých kresbách je srdce „mäkké“, na iných je „ako kameň“, niekedy sa na ňom objavujú jazvy technickej civilizácie, inokedy sa rozpadá a je „rozbité“ alebo ukazuje jazvy a rany dramatických udalostí, trhajúce ho na časti.

Sochári obyčajne používajú kresby ako doplňujúci element celkovej atmosféry výstavy. Práce Nikolu Dikova z cyklu Kamenné srdcia sú tvorivým ukončením sochárskeho cyklu. Na jeho obrazoch sú s fotografickou vernosťou zachytené kamenné srdcia, inšpirované na jednej strane bulharskou prírodou, napríklad malými okrúhlymi kamienkami, ktoré sa vyskytujú v ústi rieky Ropotamo, na druhej strane exotickými miestami, ktoré sochár navštívil. Sú očarujúce ako púštne ruže, víriace vo vysušených jazerách Alžírska, Tunisu či Maroka. Jedny nadobudli svoju formu pri kontakte s vodou, iné spaľujúcimi lúčmi afrického slnka. Aj jedny, aj druhé majú magické čaro v tvorbe Nikolu Dikova stvárnené vo veľkých formách a prostredníctvom techniky, ktorá spája jednoduchý pastel s tušom a temperou. Kresby sa vymkli obežnej dráhe skíc, majú svoju príťažlivú silu, vyzerajú takmer ako majstrovské sochy, ako priestorové predmety, nútia k dotyku, k preštudovaniu si ich masívnej hustoty hmoty, pohrávajú sa s tieňom a svetlom, so surovosťou materiálu.

Podujatie, organizované Bulharským kultúrnym inštitútom a Divadlom Malá scéna v Bratislave, bolo pod záštitou J.E., mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Bulharskej republiky v Slovenskej republike, pani Margarity Ganevy.