Otec a syn - Valerij Poštarov

je súčasťou 35.mesiaca Fotografie - prináša 27 domácich a zahraničných vystavovateľov

8.11.2025 otvorí Bulharský kultúrny inštitút brány počas 32. Medzinárodného festivalu fotografie výstavou Otec a syn mladého fotografa Valerija Poštarova. Nad výstavou prevzal záštitu Jeho Excelencia mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bulharskej republiky v Slovenskej republike pán Vassil Petkov. Riaditeľka BKI pani Vania Radeva vyjadrila vďaku Prof. Václavovi Macekovi, CSc., filmovému historikovi a každoročnému organizátorovi Mesiaca fotografie, ktorý pravidelne pozýva bulharské mladé talenty na festival.

Otec a syn je názov série portrétov bulharského fotografa, ktorá zachytáva otcov a ich dospelých synov, ako sa držia za ruky.

„ Ako otec dvoch chlapčekov, ktorí rastú každým uplynulým dňom, som si uvedomil, ako rýchlo príde čas, keď nebudú potrebovať, aby som ich vodil do školy a pevne ich držal za ruku,“ povedal Poštarov o zrode námetu na projekt. Na prvej fotografii, ktorú urobil  bol jeho 95 ročný dedo s otcom. „Po vypuknutí pandémie sme sa rozhodli, že musíme chrániť dedka, takže sme sa skoro rok nevideli“ povedal Poštarov.

Valerij Poštarov sa narodil v meste Dobrič v 1986 r. Študoval na Strednej umeleckej škole vo Varne a na  Univerzite Sorbona  v Paríži – odbor výtvarné umenie. Jeho Fotokniha Posledný človek z Rodôp, je v zbierkach múzejných knižníc ako MoMa v New Yorku, MEP v Paríži, a Múzeum fotografie v Berlíne.

Projekt Otec a syn získal medzinárodné uznanie, získal 6 prestížnych medzinárodných cien: Sony World Photography Professional Awards, LensCulture Portrait Awards и Cortona On The Move Award. Výstava bola súčasťou programu festivalu Medzinárodné fotografické stretnutia v Plovdive v r. 2024, ktorého umeleckým riaditeľom je Doc. Dr. Nikola Lautliev.

Projekt sa dostal do vzdialených končín 11 štátov a obišiel rôznorodé kultúry. Otec a syn zdôrazňuje výnimočnosť identickosti, ktorú sformovala rodina, náboženstvo, zvyky a normy pohlaví. V tomto vzájomnom pôsobení vidíme individuálnu identickosť, ktorá vzniká v rámci generačného odovzdávania  rodinných príbehov. Ilustruje do akej hĺbky ovplyvňujú osobné kultúrne tradície našu životnú púť. Autor za portrétmi otvára vypovedajúce príbehy s rôznorodým výkladom, pozýva diváka, aby si k nim pridal vlastné vrstvy významu a tak aby sme sa všetci pridali k vývoju dejín ľudstva.

Výstava vznikla za podpory Francúzskeho kultúrneho inštitútu v Sofii a je financovaná z prostriedkov bulharského Národného Fondu Kultúra v programe Sociálne angažované umenie.