8.11.2025 otvoril Bulharský kultúrny inštitút brány 35. Medzinárodnému festivalu fotografie výstavou Otec a syn mladého fotografa Valerija Poštarova. Nad výstavou prevzal záštitu J.E. mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Bulharskej republiky v Slovenskej republike pán Vassil Petkov.

Bulharský kultúrny inštitút vyjadril vďaku prof. Václavovi Macekovi, CSc., filmovému historikovi, organizátorovi a riaditeľovi, ktorý na festival pravidelne pozýva bulharské mladé talenty. „Som rád, že spolupracujeme s inštitútom a takto sa slovenské a zahraničné publikum dozvie veľa o vašej vlasti, o spôsobe, ktorým sa vyvíja vaša kultúra, cez unikátne postupy a svojbytné uhly pohľadu hosťujúcich fotografov“, povedal početnému publiku.

Výstavu uviedol kurátor Albert Vlk: „Bol som veľmi milo prekvapený a zároveň poctený, keď som dostal ponuku od Bulharského kultúrneho inštitútu, konkrétne od pani riaditeľky Vani Radevej, aby som bol kurátorom výstavy. Otec a syn je univerzálna téma, dokumentárny projekt zaznamenávajúci vzťah rodiča a dieťaťa, aj keď v dospelom veku. Aj keď niektoré zábery pôsobia štylizovane, Valerij Poštarov zasadzuje svoje objekty do ich reálneho prostredia, či už je to domov, práca, príroda alebo akýkoľvek exteriér, ktoré mu poskytujú dostatočný priestor na umocnenie toho krátkeho intímneho okamihu. Otcovia so synmi, ktorí pokračujú v ich práci, povolaní alebo poslaní, či absolútne protiklady, taktiež zachytené momenty stretnutí po rokoch a v niektorých prípadoch aj po prvý raz v živote. A niekedy možno naposledy. V záberoch je radosť, spokojnosť, nádej ako aj smútok a bolesť.

Ako výtvarník oceňujem Valerijove fotografie, ktorý študoval na Parížskej Sorbonne, kde sa venoval primárne fotografii a performatívnemu umeniu a zároveň vyrastal v prostredí, obklopený súčasným umením, je to na jeho práci vidieť. V kompozíciách, svetle a celkovom stavaní záberu.

Príbehy otcov a synov ostávajú pre mňa záhadou. Preto je fascinujúce vymýšľať si verzie, ktoré môžu predstierať aj niečo celkom iné, ako je realita. Je veľmi emotívne a nezvyčajné, pozerať sa na dvoch dospelých mužov, aj keď pokrvne spriaznených, ako sa držia za ruky. Toto možno na prvý pohľad drobné a banálne gesto, je spájajúcim vizuálnym prvkom celého cyklu a v celkovom kontexte znamená omnoho viac, dáva mu obrovskú silu.

Veľakrát bolo To čo vidíme. spontánne a prirodzené, ale v niektorých prípadoch sa na začiatku stretlo s nevôľou. Vzťahy nie sú vždy ideálne a medzi otcami a synmi obzvlášť. Viem o tom svoje.“ Albert Vlk má bulharské korene – jeho matka je Slovenka a otec Bulhar, s ktorým sa zriedka stretáva.

K námetu Valerij Poštarov povedal: „Ako otec dvoch chlapčekov, ktorí rastú každým uplynulým dňom, som si uvedomil, ako rýchlo príde čas, keď nebudú potrebovať, aby som ich vodil do školy a pevne ich držal za ruku.“

Valerij Poštarov sa narodil v meste Dobrič v 1986 r. Študoval na Strednej umeleckej škole vo Varne a na Univerzite Sorbona v Paríži – odbor výtvarné umenie. Jeho Fotokniha Posledný človek z Rodôp, je v zbierkach múzejných knižníc ako MoMa v New Yorku, MEP v Paríži, a Múzeu fotografie v Berlíne.

Projekt Otec a syn získal medzinárodné uznanie, získal 6 prestížnych medzinárodných cien: Sony World Photography Professional Awards, LensCulture Portrait Awards и Cortona On The Move Award. Výstava bola súčasťou programu festivalu Medzinárodné fotografické stretnutia v Plovdive v r. 2024, ktorého umeleckým riaditeľom je Doc. Dr. Nikola Lautliev.

Projekt sa dostal do vzdialených končín 13 štátov a obišiel rôznorodé kultúry. Otec a syn zdôrazňuje výnimočnosť identickosti, ktorú sformovala rodina, náboženstvo, zvyky a normy pohlaví. V tomto vzájomnom pôsobení vidíme individuálnu identickosť, ktorá vzniká v rámci generačného odovzdávania rodinných príbehov. Ilustruje do akej hĺbky ovplyvňujú osobné kultúrne tradície našu životnú púť. Autor za portrétmi otvára vypovedajúce príbehy s rôznorodým výkladom, pozýva diváka, aby si k nim pridal vlastné vrstvy významu a tak aby sme sa všetci pridali k vývoju dejín ľudstva.

Výstava vznikla za podpory Francúzskeho kultúrneho inštitútu v Sofii a je financovaná z prostriedkov bulharského Národného Fondu Kultúra v programe Sociálne angažované umenie.

Na výstave sa zúčastnili desiatky zástupcov kultúrnej verejnosti – fotografi, výtvarníci, spisovatelia, novinári zo zahraničných médií, univerzitní pedagógovia, početní milovníci fotografie. A Velerij Poštarov pridal ku kolekcii aj fotografie slovenských otcov a synov, držiacich sa za ruky.