Cárska ideológia a umenie v starovekej Trácii
Dňa 11. decembra Bulharský kultúrny inštitút zorganizoval prednášku s multimediálnou prezentáciou na tému Cárska ideológia a umenie v starovekej Trácii. Podujatie sa konalo pod záštitou J.E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky Vassila Petkova v Slovenskej republike, v spolupráci aj so Slovenskou archeologickou spoločnosťou a Múzeom mesta Bratislavy.
Riaditeľka BKI pani Vania Radeva predstavila lektora prof. Dr. Ivana Marazova, jedného z najvýznamnejších vedcov, zakladateľov výskumu dedičstva Trákov. Dr. Ivan Marazov sa tejto tematike venuje celý život, aj oblasti výskumu a rekonštrukcie mýticko-rituálneho systému tráckej cárskej ideológie IV.-III. st. pnl. Komparatívnou metódou analyzoval písomné zdroje, porovnával ich s inými indoeurópskymi mytologickými tradíciami, archeologickými nálezmi a ilustračnými textami. Bol organizátorom, vedeckým poradcom a kurátorom výstav originálov tráckeho umenia v Bulharsku, Japonsku, Nemecku, Holandsku, Moskve a v Spojených štátoch amerických.
V gotickej Faustovej sieni Múzea Mesta Bratislavy prof. Marazov prezentoval poznatky z územia starovekej Trácie, ktoré leží zväčša na terajšom území južného Bulharska. Okrem iného je známe aj bohatým výskytom starovekých archeologických pamiatok, hrobiek a výnimočných zlatých a strieborných pokladov.
Toreutika je výroba a zdobenie predmetov z drahých kovov. Do oblasti výskumu patria aj fresky a skulptúry v hrobkách, ktoré patria medzi najpôsobivejšie diela tráckeho umenia. Prítomnosť jednotlivých umeleckých štýlov súvisela so spoločenskou objednávkou zo strany aristokracie. Určovala aj použitie pamiatok a charakter ikonografie a ich štýlu. V Trácii prakticky absentuje monumentálne umenie, ktoré by malo vplyv na verejnosť. Maľba a skulptúra v hrobkách súvisela s vierou aristokracie v nesmrteľnosť.
Archeologické vykopávky, ako aj náhodné nálezy pokladov, poukazujú na dva spôsoby uchovávania bohatstva - sú symbolom nielen ekonomickej, ale aj ideologickej moci. Podľa polohy cenných predmetov v hrobe sa dá určiť sociálne postavenie zosnulého aristokrata, ktoré bolo oveľa dôležitejšie ako jeho fyzické telo. Preto je aj toľko prázdnych hrobiek, v ktorých chýbajú kosti. Toreutiku charakterizujú znaky sociálnej odlišnosti. Toreutika poskytovala aristokracii prostriedky na objektivizáciu a ilustráciu cárskej ideológie. Spoluvytvára ju niekoľko skupín napr. nádoby, konské postroje, sakrálne a obradné predmety, zbrane, dekoračné ozdoby a šperky. Každú skupinu charakterizovali znaky moci v rôznych ideologických súvislostiach. Podľa toho, ako bola uspôsobená pohrebná hostina, či tam bol pochovaný aj kôň ako alter ego hrdinu, či bol zobrazený hrdina ako vojak a lovec, to všetko definovalo aristokrata a jeho vznešenosť a jasnosť.
Nálezy pokladov z neskorej doby bronzovej, z obdobia geometrickej, klasickej a helenistickej kultúry sa považujú za predmety obradového cyklu spojeného so slávením v systéme cárskej hierarchie. Ikonografia tráckej toreutiky sa sústreďuje na niekoľko základných tém: na dôkazy vysokej hodnoty osobnosti a charakteru pochovaného, čo sa najčastejšie zobrazuje ako lovecký výkon jednotlivca, vojnové víťazstvá, scéna investitúry, čiže bohyňa odovzdáva insígnie moci, tiež aj scéna sobáša s bohyňou, scéna apoteózy a iné. Ikonografia pohrebného umenia využíva dej súvisiaci s predstavou prechodu duše aristokrata do posmrtného života, teda so slávnou tráckou vierou v nesmrteľnosť.
Po skončení bohato ilustrovanej prednášky odborné aj laické publikum živo diskutovalo s profesorom Dr. Marazovom, pri pohári predvianočného bulharského vína.