26. marca 2025 predstavil Bulharský kultúrny inštitút retrospektívnu výstavu významného bulharského maliara Vladimira Dimitrova - Majstra, ktorú zrealizovala rovnomenná galéria mesta Kjustendil. Súčasťou vernisáže bolo uvedenie knihy o Majstrovej tvorbe, veľkolepej práce autora prof. Valentina Gospodinova a autorského kolektívu galérie Svetly Alexandrovej Anevej a Miroslava Marinova.

Podujatie bolo venované výročiu bulharského štátneho sviatku - Oslobodeniu spod osmanského jarma - 3. marcu 1878. Konalo sa pod záštitou J.E. mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky pána Vassila Petkova. Prítomná bola aj bulharská konzulka pani Gabriela Primova.

Riaditeľka BKI pani Vania Radeva predstavila tvorivý kolektív desiatkam hostí, ktorí zaplnili sálu Bulharského kultúrneho inštitútu. Prof. Valentin Gospodinov, ktorý je riaditeľom galérie Vladimira Dimitrova - Majstra v Kjustendile a pedagóg sochárstva na Vysokej škole výtvarného umenia v Sofii porozprával o oslavách 140 výročia narodenia veľkého bulharského Majstra a o obsiahlej výstave, na ktorej bolo vystavených množstvo diel a kresieb, ktoré boli prvý raz predstavené verejnosti. Pozornosť venoval technológii vytvorenia monumentálnej práce knihy na 450 stranách so 400 ilustráciami na talianskom papieri, na ktorý kreslil Majster. Takto chceli autori priblížiť taktilnosť ilustrácií s originálmi, aby sa čitatelia vedeli lepšie vcítiť do autorovej tvorby. Pani Svetla Aneva opísala Majstrovu tvorivú cestu, ktorá viedla všetkými európskymi hlavnými mestami. Po návšteve svetových múzeí sa predsa výtvarník vrátil do rodného Bulharska, aby vytvoril neopakovateľný svojbytný a kultivovaný bulharský štýl. Opísali jeho asketický život a odpovedali na množstvo otázok. Kniha v luxusnom vydaní, zasvätená Majstrovej tvorbe bola vydaná s finančnou podporou Národného fondu Kultúra a miestneho úradu v Kjustendile.

Vladimir Dimitrov Poppetrov sa narodil v roku 1982 v okrese Dupnica. Potom sa jeho rodina presťahovala do Kjustendilu, kde žili na pokraji biedy, Vladimir bol nútený odísť zo školy, aby pracoval ako pisár na Kjustendilskom súde a popri tom vo voľnom čase maľoval. Jeho talent bol neprehliadnuteľný a vďaka niekoľkým zámožnejším Kjustendilcom, ktorí sa poskladali na jeho vzdelanie, sa v roku 1903 zapísal na Štátnu maliarsku školu, (dnes Vysoká škola výtvarného umenia) v Sofii. Uznanie jeho talentu a vytrvalej práci svedčí aj prezývka Majster, ktorú dostal od svojich kolegov.

Vo vojnách (1912-1918) Balkánskej, Druhej Balkánskej a I. sv. vojny sa Majster zúčastnil ako dobrovoľník – vojnový maliar. Ako maľoval výjavy z bojového poľa, ozvala sa v ňom túžba, že ak sa vráti z frontu, bude maľovať pokojnú, ľudomilnú tvorbu, nasýtenú národným duchom. V roku 1924 sa Majster usadil v dedine Šiškovci, neďaleko Kjustendilu. Tam sa začalo najplodnejšie obdobie jeho tvorby (1924-1945), pričom väčšinu svojich diel namaľoval pod holým nebom – odkiaľ sú aj jeho modely - žniсе, kopáči, kosci. Maľoval na poli, v ovocných sadoch, pod žiarivými slnečnými lúčmi. Z jeho diel zurčí radosť a viera, mladosť a múdrosť, harmónia a krása. Vyjadrujú základnú pripútanosť Bulhara k zemi a maliarov nezištný idealizmus. Jeho tvorivý rukopis bol taký výrazný, že nemusel podpisovať svoje neopakovateľné diela. Pre neho aj pre bulharský národný maliarsky štýl sú charakteristické sýte, intenzívne farby a dekoratívna znelosť, ktoré sú veľmi blízke princípom starej bulharskej ikonografie.

Vladimir Dimitrov umrel roku 1960 v Sofii. Po nespočetných prejavoch vzdania úcty a kondolenciách bol pochovaný na Hlavnom Sofijskom cintoríne a v roku 1972 boli jeho telesné pozostatky prenesené do jeho obľúbenej dediny Šiškovci. Za jeho prínos národnému umeniu mu boli udelené najvyššie štátne vyznamenania. V roku 1982 vyhlásil Zväz bulharských výtvarníkov Národnú cenu za maľbu, ktorá nesie jeho meno.

O hudobný rámec vernisáže sa postaral duet v zostave Peter Das z Holandska – violončelo a Lucia Balalova zo Slovenska – fagot. Interpretovali hudbu autorov: Frescobaldi, Telemann, Graupner a bulharskú ľudovú hudbu.

Podujatie sa zladilo s novými požiadavkami uskutočňovania významných udalostí –v súlade so súčasnou politikou pre kultúrnu diplomaciu v spolupráci s veľvyslanectvami Bulharskej republiky.