22. septembra uviedol Bulharský kultúrny inštitút v Zichyho paláci slávnostný koncert klavírneho dua Dimča Veličkova a Mariany Koval. Koncert bol venovaný dvom dôležitým historickým udalostiam bulharských dejín. Zjednoteniu Bulharska, ktoré sa uskutočnilo 6.9. 1885 a Nezávislosti Bulharska, ktorá bola vyhlásená 22.9. 1908. Koncert sa konal pod záštitou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Bulharskej republiky v Slovenskej republike pána Vassila Petkova. Tieto významné dátumy zjednocujú Bulharov na celom svete a ich uctievanie je súčasťou kultúrnej diplomacie Bulharskej republiky.

Riaditeľka BKI pani Vania Radeva predstavila mladých virtuózov divákom v preplnenej sále a citovala slová talianskej muzikologičky Sabíny Venerandy, ktorú nadchol talent klaviristov: „Dimčo Veličkov je skutočným darom z nebies. Jeho jemné, hybké, rýchle a hebké ruky sa nenapodobiteľne dotýkajú kláves, jeho majstrovstvo má takú silu, že aj anjeli sa z neho radujú, a nás ľudí očarúva“. Medzi hosťami koncertu boli v publiku prítomní: konzulka Bulharskej Republiky pani Gabriela Primova, riaditeľ Bulharskej školy Christa Boteva v Bratislave – pán Nikolaj Jordanov, predsedníčka Zväzu Bulharov pani Denica Sekulička, predstavitelia miestnej inteligencie – hudobníci, spisovatelia, výtvarníci, novinári, predstavitelia slovenskej verejnosti ako aj bulharskej obce hlavného mesta.

Na koncerte zazneli zložité variácie na ľudovú pieseň Todora z diela hudobného skladateľa Krasimira Kjurkčijskeho, diela Franza Liszta, Frederika Chopina, Slovanské tance Antonína Dvořáka a ďalších.

Dimčo Veličkov sa narodil v roku 1987 v hudobníckej rodine. Na klavíri začal hrať vo veku šiestich rokov. Neskôr sa stal žiakom klavírnej triedy svojho otca na Národnej škole hudobného a scénického umenia Christiny Morfovej v Starej Zagore.

Svoje prvé ocenenie získal na medzinárodnej súťaži Hudba a Zem ako deväťročný chlapec. V roku 2002 koncertoval v Zala Bulgaria. Po roku sa stal sólistom orchestra Štátnej opery v Starej Zagore. Hral ako sólista v Gap a Marseilles na medzinárodnom projekte Mladých hudobných talentov v Bulharsku a Francúzsku. V roku 2005 ukončil Národnú školu hudobného a scénického umenia Christiny Morfovej s červeným diplomom. V tom istom roku začal študovať na Viedenskej univerzite múzických umení v klavírnej triede Franza Zettla.

V roku 2011 ukončil bakalárske štúdium v klavírnej triede prof. Markusa Prauzeho. V roku 2015 získal magisterský titul.

Koncertoval v Rakúsku, Bulharsku, Kanade, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Poľsku, v Kórei, Rusku, na Slovensku, v Severnom Macedónsku, Chorvátsku. Ako sólista účinkoval v symfonickom orchestri Blue jeans soloist Vienna, v Orchestri štátnej opery Stara Zagora, v Šumenskej filharmónii, v Symfonickom orchestri v Slivene, v Symfoniete vo Vraci.

Účinkoval na desiatkach hudobných súťaží v Bulharsku a zahraničí, je nositeľom desiatok bulharských a zahraničných ocenení. Pôsobil ako pedagóg súkromnej hudobnej školy Schmidta Zitelmanna a hudobnej školy Allegro Vivace vo Viedni.

Dimčo Veličkov pôsobí aj v komorných hudobných telesách. Spolupracoval s interpretmi ako je flautistka Clara Schumann, sopranistka Christina Lazarova, sopranistka Uljana Levit, violončelisti Fulvio Bertoso a Ina Petkova, huslista Majko Enomoto, klavirista Miho Jamamura.

Od roku 2019 úspešne koncertuje aj s manželkou Marianou Koval ako klavírne duo.

Mariana Koval sa narodila v roku 1995 v Ivano-Frankovsku v Ukrajine. Na klavíri začala hrať ako deväťročná v triede Ivanny Ilkovič. V roku 2016 ukončila Národnú univerzitu Vasila Stefanika na hudobnej fakulte – odbor klavír, v Ivano-Frankovsku v triede prof. Darie Lesik. V r. 2017 sa stala súkromnou študentkou Univerzity múzických umení vo Viedni. V Roku 2019 ukončila Viedenské konzervatórium Franza Schuberta, kde získala bakalársky diplom ako koncertujúca klaviristka v triede Dimča Veličkova. Účinkovala na mnohých koncertoch ako sólistka aj ako interpretka klavírneho dua na recitáloch v Ukrajine, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Chorvátsku.

Účinkovala v majstrovských triedach s Jaroslavou Savkou v Ivano-Frankovsku, s Jozefom Erminom a Petrom Dovganom v Národnej hudobnej akadémii Mikolu Lisenka v Ľvove na Ukrajine, s Lutzom Bidlingmaierom na hudobnej škole v Lübecku s Leonorom Aumaierom, s Manfredom Wagnerom-Artz a s Vladimirom Karinom na Univerzite múzických umení vo Viedni.