Violeta Bázlik Králová vo svojich dielach vždy zhmotňuje svoje myšlienky a emócie do farieb, kde práve oni vyvolávajú pre nás celé ohňostroje asociácií. Realita je pre ňu mnohofarebné znenie. Obrazy sú v jej maľbách rezonančnou doskou zvláštneho prežívania skutočnosti, kde plochy, línie a farby vyjadrujú vášnivý entuziazmus ojedinelých interpretácií motívov. Výber diel z rokov 2006 až 2025 pre súčasnú výstavu s názvom Symboly novej cesty je vyjadrením pocitov pri zmene životnej cesty, vplyvu konkrétnych udalostí a etapy iného prežívania emocionálneho sveta. Vizuálne symboly znamenajú nielen priestor pre nové témy, ale sú stopami stavu duše prichádzajúcich po iných osobných premenách, sú naplnené príjemnou vibrujúcou energiou, ktorá môže priniesť pozoruhodné rozhodnutia. Violetina súčasná tvorba je záznamom vnútorného pohybu mysle k svetlu, k nádeji, ale aj k inej pravde. Deje sa to vždy, keď človek a hlavne umelec prechádza dôležitým výtvarným vývojom, rozmanitými zmenami a premenami vo svojou živote.

Preto sa môže zdať, že Violetino rozhodnutie študovať na Strednej textilnej škole v Sofii, výrazne ovplyvní ďalšie umelecké smerovanie. Je to skutočne tak. Vždy rada kreslila, a tak sa prihlásila na Akadémiu výtvarných umení v Sofii, kde bola podmienka vedieť precízne kresliť. Sofijská akadémia totiž vyžadovala a uznávala len klasickú kresbu, a to nie uhlom ako na našich umeleckých školách, ale ceruzkou. Tá jej zostala blízka po celý umelecký vývoj. Ďalšou podmienkou prijatia bolo zvládnutie každého detailu na realistickom portréte. Bez týchto znalostí by nikto na akadémiu nemohol byť prijatý. Osud však chcel, aby práve na sofijskej škole dostala ponuku študovať v zahraničí. Vtedy si mohla vybrať medzi umeleckými školami v Budapešti, Moskve alebo v Prahe. Vybrala si pražskú Vysokú školu umeleckého priemyslu, dostala sa do oddelenia voľnej tvorby, ale aj textilu a odevného návrhárstva. Variabilita rôznych textilných techník mala výrazný vplyv na neskoršiu jej maliarsku tvorbu, najmä tú, ktorá vyjadrovala premeny štruktúr, zmeny foriem a rozmanitosť tvarov.

Po skončení školy prišla nová cesta, mohla vďaka rozsiahlej sieti predajní Dielo pri Slovenskom fonde výtvarných umení pripravovať výtvarné realizácie vlastných návrhov šiat a doplnkov. Nechýbala ani častá účasť na módnych prehliadkach, mnohé z nich aj sama organizovala. To, že v roku 1989 založila vlastnú firmu a otvorila svoju predajňu bolo prirodzeným pokračovaním v tvorbe módnych odevov. Pôsobila pod značkou Violette, ktorá bola zárukou originality a jedinečnosti vytvorených modelov. Nápadité strihy, zaujímavé skladby mnohých prvkov z pôsobivých výtvarných aplikácií, použitie netradičných materiálov spájala s nezvyčajnými kombináciami ručnej maľby na hodváboch, koži, kove a iných poddajných tkaninách. Popri tom ju však neustále lákal voľný maliarsky prejav, ktorému sa začala naplno venovať od roku 2005.

V tejto novej tvorivej umeleckej etape si uvedomila, že najdôležitejším aspektom maliarskeho prejavu nie je len vyjadrenie formy, predmetnej alebo abstraktnej, ale podstatný je obsah, emocionalita a vnútorné pôsobenie v interpretovanom diele. Tak vznikali Violetine maľby Blízka budúcnosť alebo Túžba byť spolu, ale aj Objatie, Kontakt či Predstava, kde sa výrazne hrala so svetlom a priestorom. Tie sa stanú charakteristickými výtvarnými prvkami, ktoré ju budú výrazne sprevádzať aj v nasledujúcej maliarskej tvorbe. Predovšetkým v neskoršie vzniknutých dielach ako Magická myšlienka, Svetlo, Zjednotenie či Modrá cesta (všetky z roku 2007), sú konfiguráciami tvarových častí zdôraznených svetlom, ktoré zároveň akoby prelamovalo obrazový priestor. Farebné plochy sa často prekrývajú, zdanlivo nám pomáhajú vstupiť do neznámych diaľav, iné sa k nám zase tajomne približujú. Symbolizujú dialektiku spojenia jej zážitkov, predstáv a snov, ale aj intelektuálnej hry a duchovného uvedomenia si seba samej. Svetlo, ktoré vymedzilo tme príslušné hranice, určuje pravidlá aj v magických dielach ako Tajomný priestor, Impresia v chaose, Spomienka na večnosť alebo Vírivé myšlienky (práce z rokov 2010 – 2015). Už aj samotné názvy naznačujú význam obsahu.

V maliarskych prácach Violety Bázlik Královej sa vždy stretávajú podnety východoeurópske a západoeurópske, slovanská mystika s európskou intelektuálnou hrou. Z rodného Bulharska si do svojej tvorby priniesla takmer byzantskú interpretáciu maľby, ktorá sa počas jej výtvarného prejavu prirodzene menila a vyznačovala vzácnym spojením postmodernistických tendencií ako aj istým návratom k jednotlivým obdobiam dejín umenia. V jej umeleckom prejave sa spája americká gestická maľba štyridsiatych rokov s nemeckým expresionizmom umelcov zo skupiny Der blaue Reiter. Najmä však rané abstraktné práce Wassilia Kandinského, ktorý si pri svojom prvom abstraktnom diele poznamenal: „ Čoraz presnejšie som cítil, že vnútorné napätie námetu nástojčivo určuje formu...Vtedy som si uvedomil, že predmety mojej maľbe škodia.“ To platí aj pre Violetinu tvorbu. Keď vytvára zátišia, maľuje akty, imaginárne portréty, viaceré prvky z fauny a flóry, veľakrát sú skryté, musíme ich objavovať sústredeným pohľadom do obrazového priestoru. Objavíme v nich štylizované podoby florálnych prvkov, orla, sovy, psíka, kohúta alebo koníka – Arnold sa vracia, 2014, Sova, 2019, Koník beží, 2019 či Vzlietnem, 2020, Čierny psík, 2025.

V dielach z rokov 2023 – 2025, malieb už so symbolmi novej cesty, vypovedá o prechode k ďalšej tvorivej etape, o prijatí širokej škály podnetov, ktoré súčasná doba prináša s množstvom kontrastných informácií. Pretavuje ich do sugestívneho farebného výrazu, metaforickej reči a imaginatívnej hry symbolov a znakov. V maľbe sprítomňuje silné emocionálne zážitky a inšpirácie z prírody alebo hudby – Sám so sebou, Modlivka, Kvet, Spomienky z roku 2025. Ukladá ich do rozmanitých rovín, vrství ich, obmieňa a prekrýva. Sú symbolom významového kontrastu zmyslového a pocitového vnímania človeka. Odvážne farebné odtiene červených, oranžových a žltých tónov v kontraste k čiernym detailom sú nanesené temperamentným maliarskym rukopisom. Prelínajú sa s expresívne vedenou líniou najmä v dielach inšpirovaných rôznymi priestorovými modifikáciami.

Na mnohých domácich a zahraničných prezentáciách Violeta zaujala svojim dynamickým rukopisom a dramaticky interpretovaným motívom. Jej ťahy štetca akoby vystupovali z plochy obrazu, ktorý sa pred nami otvára, no čoskoro mizne v spleti jasných a kontrastných odtieňov farieb. Často nám ich však tajomne prekryje alebo jemne premaľuje, akoby si rozmyslela, či nám zvolený motív vôbec chce ukázať. Predstavy a sny si taktiež necháva zakliate v bohato nanesených farbách a líniách, ktoré napĺňajú takmer kozmický obrazový priestor.

Tajomná hra súčasného sveta, jeho metamorfózy a neustále dialógy s dianím konzumnej doby zahltenej dezinformáciami, manipuláciou a neustálym prepisovaním pravdivých vecí, sú prirodzenou súčasťou bohatej maliarskej tvorby Violety Bázlik Královej. Jej výtvarným krédom je neustále hľadať a nachádzať niečo nové, nemať stále rovnaký štýl či maliarsky rukopis. Sama hovorí:“ Nechcem sa sústrediť na jeden motív, jednu farbu. Chcem neustále meniť štylizáciu tvarov a plošné vyznenie foriem. Som slobodný človek, môžem sa slobodne vyjadrovať a maľovať svoje diela. Nie som uväznená v klietke. Neustálym hľadaním sa posúvam ďalej a nestojím na jednom mieste vo vyjadrení mojich motívov.“

K jej tvorbe sa mi hodia Kandinského slová z knihy O duchovnom v umení: „ Farba je prostriedok bezprostredného pôsobenia na dušu. Farba je klávesnica. Oko je úderné kladivko. Duša je klavír s mnohými strunami. Umelec je ruka, ktorá úderom na ten alebo iný kláves spôsobí vibráciu duše.“

Violeta Bázlik Králová sa narodila v Sofii. V roku 1965 – 1969 študovala na Strednej textilnej škole v Sofii, v rokoch 1977 - 1983 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe, v oddelení voľnej tvorby, textilu a odevného návrhárstva. Vystavovala v bulharských inštitútoch vo Varšave a Bratislave, v Slovenskom kultúrnom inštitúte v Prahe a Budapešti, na Salónoch Spoločnosti voľných výtvarných umelcoch a Bienálach voľného výtvarného umenia. Je len prirodzené, že svojou tvorbou zaujala galeristov nielen doma, ale najmä v zahraničí. Vystavovala v rámci viacerých významných medzinárodných projektov Od roku 2011 je predsedníčkou Spoločnosti voľných výtvarných umelcov pri Slovenskej výtvarnej únii v Bratislave.

PhDr.Dagmar Kudoláni Srnenská, PhD., historička umenia, kurátorka výstavy